Zrada a ako s ňou nakladá Boh


Moderný čitateľ Biblie, ktorý pozná príbeh Pána Ježiša, nie je zradou Judáša v Evanjeliu podľa Jána 13, 21 – 30 zaskočený. Iné to ale bolo na mieste pre učeníkov. Také závažne slova od ich Majstra. Jeden z vás ma zradí. Ako sa Ježiš zo zradou vyrovnáva? Čo pre neho znamená?

Čítame J 13, 21 – 30: Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil: Amen, amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí. Učeníci sa pozreli v rozpakoch jeden na druhého, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, bol za stolom po Ježišovom boku. Jemu dal Šimon Peter znamenie, aby sa opýtal, o kom to hovorí. On sa naklonil k Ježišovej hrudi, a opýtal sa ho: Pane, kto je to? Ježiš odpovedal: Ten, komu podám namočenú skyvu. Potom namočil skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A po tom kúsku chleba vošiel do Judáša satan. Tu mu Ježiš povedal: Čo chceš urobiť, urob čím skôr. Nikto zo stolujúcich však nerozumel, prečo mu to povedal. Pretože Judáš mal pokladničku, niektorí si mysleli, že mu Ježiš povedal: Nakúp, čo potrebujeme na sviatky!, alebo aby dal niečo chudobným. Judáš vzal kúsok chleba a vyšiel von. Bola noc.

Zrada je nepríjemná vec v priateľstve, vo vzťahoch, v rodine, ale aj vo verejnom živote. Zrada bolí, je trpká. Mnoho manželstiev sa pre zradu rozpadáva. Mnoho priateľstiev sa pre zradu mení na nepriateľstvá. Na zrade je asi najhoršie to, že ju nečakáte a prichádza od ľudí, u ktorých s tým nepočítate.

Jánov opis tejto zrady je pre mňa osobne zo všetkých asi najzaujímavejší. Ide do prekvapivých detailov. Evanjelista vkladá tieto slova do prostredia večere. Učeníci a Ježiš ležia pri stole v pokojnej atmosfére sviatočného stolovania, kedy ich Pán Ježiš vyučuje. Dokonca sa tu neobjavujú ani slová odsúdenia, ktoré majú synoptici. Tento pohľad je preto trochu iný. Aj keď nás Ján už vopred upozorňuje, že Judáš je ten, kto Ježiša zradí, nakoniec ukáže, že to nie je len tak jeho vrtoch. Je to súčasťou príbehu. Akoby sa to malo stať, akoby s tým Ježiš rátal.

Môžeme tu začať polemizovať a uvažovať akú rolu v tom má Judáš, či to bolo naozaj plánované alebo je to spätne interpretované. Podstatné je, že sa to stalo. Dobre to zachycujú všetky 4 kanonické evanjelia. Zrada je súčasťou príbehu Ježišovej smrti. Musí byť jeho súčasťou. Zrada je totiž súčasťou pádu človeka. Človek zradil Boha a sám seba, keď mu prestal veriť a sám seba pokladal za dôveryhodnejšieho ako Hospodina. Preto je zrada musí byť súčasťou Ježišovho víťazstva nad hriechom. Ježiš musí nad zradou zvíťaziť.

Učeníci boli prekvapení, že jeden z nich má byť zradcom. Ten, kto zradí majstra, zrádza ich všetkých. A Peter tu posiela vyzvedača. Milovanému učeníkovi naznačuje, aby sa od Ježiša vyzvedel detaily. Nebol dosť blízko pri Pánovi a zjavne teda nechcel robiť rozruch. A milovaný učeník dostáva odpoveď. Ježiš odpovedá: Ten je to, komu podám omočenú skyvu. Nato omočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.

Keď Pán Ježiš podáva Judášovi namočený kúsok chleba. Ako hostiteľ tak vzdáva úctu Judášovi. Zradcovi. Pre mňa osobne je to krásny detail Jánovho evanjelia. A nikto z učeníkov nevie, čo tento čin znamená, len Ježiš a milovaný učeník. Ježiš to však vidí v celom kontexte. Vie čo sú Judášove pohnútky. Vie čo sa stane. Milovaný učeník ale nemá celý obraz. Pozná len informáciu o zrade, a to bez celkového obrazu môže ovplyvniť jeho perspektívu. Vidí akoby na Judáša zostúpil satan. Evanjelista to podáva ako strohú informáciu, ďalej to nekomentuje. Akoby sa to v tom momente stalo. Kto to však zbadal? Bolo to viditeľné? Tieto otázky a ďalšie, ktoré nám napadnú však nie sú tak závažné ako Ježišova reakcia a jeho pohľad na vec. Čo robíš, urob rýchlo! Povedal Ježiš.

Nechce, aby čakal. Je čas naplniť všetko. Keď čítame celé evanjelium ďalej. Od tohto bodu začnú najzásadnejšie Ježišove rečí. Celý jeho odkaz koncentrovaný na jednom mieste. Je to krátka chvíľa z pohľadu na časový rámec evanjelia, ale podáva mnoho obsahu vzhľadom na rozsah, ktoré Jánovo evanjelium má.

Čo robíš, urob rýchlo! Však nie sú jediné slová, ktoré Ježiš povie v súvise zo zradou. Musíme sa pozrieť ešte na jeden verš. 31., ktorý je zaradený do nasledujúcej perikopy. Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v Ňom.

To celé je súčasť Božieho zachraňujúceho plánu. Pán s tým ráta. Ráta s ľudskou zradou, ráta s ľudským zlyhaním, ale nenecháva ho tak. Toto ľudské zlyhanie obracia na svoje víťazstvo. A aj keď to tak bolo, stále majme na pamäti, že to sa nedeje len tak. Evanjelista nám ukazuje, že pre Pána Ježiša je táto vec, označenie zradcu, veľmi emotívna. Je to pre neho bolestné. Zachvel sa v duchu. Ako človek musel prekonať sklamanie z Judáša. Naposledy mu preukázal ešte úctu a česť, keď mu ako hostiteľ podáva namočenú skývu. Na jednej strane mu dáva šancu a pritom je zarmútený z toho, čo Judáš urobí. No do poslednej možnej chvíle ho neodpisuje.

Aj keď nás evanjelista Ján upozornil, že do Judáša vošiel satan, v žiadnom prípade ho to nezbavuje zodpovednosti. Opustil Ježiša, opustil bratov učeníkov a vyšiel do tmy. Ako nič u Jána nie je napísané len tak, ani túto informáciu neprehliadnime. Dopĺňa to nevypovedané, keď odkazuje na slová, ktoré Ježiš povedal v predošlej kapitole evanjelia: J 12, 35: Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie, kam ide. A Judáš sa vydal do tmy.

Pri príbehu Judášovej zrady môžeme vnímať dve roviny, nad ktorými môžeme ďalej uvažovať. Prvá je rovina pohľadu na to, čo sa stalo. každý zúčastnení mal iný pohľad a iné poznanie toho, čo sa udialo. Aký pohľad na pravdu máme a teda, ako sa na zradu pozeráme? Sme schopní ju vnímať celkovo? Aj z pohľadu zradcu, aj z pohľadu zradeného aj z pohľadu Božieho, ktorý nad tým nakoniec víťazí? Alebo vnímame len svoju stranu a svoju stratu dôvery a svoje zranenie tým spôsobené? Sme schopní vnímať pravdu v jej kontexte?

A druhá rovina je rovina vlastnej zrady. Koľko krát sme v živote, vo vzťahoch, vo vlastných rozhodnutiach ako Judáš? Zradca, ktorý má svoje dôvody a zachová sa egoisticky. Uvedomujeme si, koho zrádzame? Uvedomujeme si, že pri tom nezrádzame len druhých, ale aj samých seba? Máme ešte čas na pokánie, máme čas na obrátenie. Judáš totiž nebol jediným zradcom z evanjelia. Bol ním aj Peter, ale ten svoju zradu oľutoval a Pán ho odmenil.

K obom týmto rovinám musíme skonštatovať jedno. Aj ten najhorší stav, do ktorého nás  – môže zrada dostať, Ježíš premohol. Vyviedol nás z tmy do svetla. Do stavu narušenej dôvery tak dáva nový začiatok. Novú možnosť. Za povšimnutie stojí v akej kapitole evanjelista Ján píše o Judášov zrade. V kapitole, ktorá je plná lásky, odpustenia a sebaobetovania. Zradu a zaprenia tak evanjelista Ján vyrovnáva poukazom na Božiu obeť a lásku.

Na príbeh o zrade Judáša sa nakoniec aj tak musíme pozerať z perspektívy víťazného konca toho, kto bol zradený.  Pán Boh Porazil smrť, ktorá bol a spôsobená zradou, keď Ježiša vzkriesil. Vyhral pri Ježišovi a môžeme si byť istí, že podobne pretvorí aj zrady a zranenia medzi nami, keď mu budeme dôverovať.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s