Príprava príhovoru na stretnutia dorastu a mládeže


Kto zvestuje, musí si uvedomiť vážnosť danej veci. Prvým krokom je vždy modlitba a prosba o vedenie celej veci Duchom Svätým, ktorý je Pomocníkom. Druhou vecou je vlastná zodpovednosť a dostatočná príprava. V nasledujúcich bodoch je zhrnutých niekoľko postrehov a poznámok, ktoré sa hodia k príprave príhovoru pre dorast či mládež.

Avšak akákoľvek vlastná príprava má zmyslel, len ak sme nepreskočili prvý krok.

I. Komu a za akých okolností ideme hovoriť?

  1. Ak hovoríme k dorastencom, niektorí sú duchovne ďalej, iní na začiatku, niektorí ešte v štádiu detskej viery, ktorá len hľadá osobný vzťah s Pánom Bohom. Na mieste je duchovné mlieko, ľahký pokrm.
  2. Ak hovoríme k mládeži, rátame s tým, že dokážu vnímať aj ťažšie a zložitejšie témy a problémy, budú vedieť diskutovať. I medzi nimi však treba rátať s počiatkami viery.
  3. Keď sme na letnom tábore (dorastovom výlete), naše zvestovanie nie je len pre čas letného tábora, ale má mať dosah aj do bežného života, keď sa vrátime domov a neskôr aj do školy. Nejde nám len o krátky prázdninový duchovný zážitok.
  4. Keď zvestujeme na pravidelných stretnutiach, naše témy musia obsahovať veľa praktické príklady a povzbudenia do vecí, s ktorými sa poslucháči stretávajú.
  5. Vzhľadom na poslucháčov treba používať krátke vety, žiadne cudzie slová – ak nejaké použijem, tak ho zmysluplne vysvetlím.
  6. Nepoužívam frázy typu: musíme odovzdať srdce Ježišovi, očistíme sa krvou Ježiša Krista a pod. – lebo tomu najmä mladší nemusia celkom vecne rozumieť.
  7. Biele je biele, čierne je čierne. Kritické myslenie je dobré, ale ťažšie diskusie u mladších poslucháčov treba radšej nechať na osobný rozhovor. Pri starších, napríklad stredoškolákoch a vysokoškolákoch, sa mu nemusíme brániť. Na diskusiu však musí byť kazateľ dobre pripravený.

II. Aký rozsah má mať príhovor?

  1. Ak nemám istotu tak si musím príhovor celý povedať. Dorastenci udržia pozornosť cca 10 – 15 minút. Naozaj veľmi dobrí rečník ich udrží 20 – 30 minút. Pri mládežníkoch (16 – 18 rokov a viac) si môžem dovoliť okolo 20 – 40 minút. Potom sa treba rozlúčiť s ich pozornosťou. Avšak čas pozornosti sa môže ešte skracovať, záleží na skupine. Ľudia a najmä deti, ktorí bývajú zahltení množstvom povinností, udržia pozornosť kratšie. Treba poznať možnosti danej skupiny poslucháčov.
  2. Celý príhovor si treba napísať. Ak si aj nenapíšeš celý príhovor, len poznámky, tak si ho musíš celý nahlas povedať, aby si vedel, aké výrazové prostriedky použiješ, aby si mal istotu, že sa nebudeš v rozprávaní zasekávať.
  3. Pozornosti pomáha názornosť, ktorej sa ešte budeme venovať nižšie.
  4. Ak sa budem držať témy, ľahšie udržím aj rozsah príhovoru v danej dĺžke. Ak je môj príhovor súčasťou série alebo jednej spoločnej zvesti viacerých rečníkov (na tábore, výlete,…), musím si uvedomiť, že nebudem zvestovať sám, ale sú tu aj ďalší a naše spoločné vykladanie Božieho slova má vyzerať ako jeden celok.

III. Obsahová stránka zvestovania

  1. Pamätať na to, koho svojim poslucháčom zvestujem. Zvestujem Krista, toho ukrižovaného, ktorý vstal z mŕtvych a je jedinou cestou, pravdou i životom. Niet spásy v inom mene, ako v mne Ježiš.
  2. Viera nie je o pocitoch ale o rozhodnutí. Preto nebudem vo svojom príhovore dávať dôraz na pocity a emočné prežívanie viery.
  3. Moje zvestovanie je do určitej miery vždy osobným svedectvom viery. Ak to ale má byť príhovor k vybranej téme, nemá ísť len o osobné svedectvo.
  4. V príhovore aktívne pracujem s biblickými textami.
  5. Vopred potrebujem poznať svoj cieľ, či chcem príhovorom vyučovať, či ním robím misiu, či ním napomínam, či ním chcem povzbudiť. Tieto ciele sa môžu prelínať, ale nemal by som sa snažiť obsiahnuť všetko, to sa z časového hľadiska ani nedá.
  6. Biblické pravdy potrebujem v príhovore adekvátne aplikovať do praxe a skúseností poslucháčov.
  7. Je dobré dať svoj príhovor prečítať niekomu nezávislému, napríklad manželke alebo kamarátovi. Po prečítaní sa ich môžete spýtať, o čom bol príhovor. Porovnajte si odpoveď so svojim plánom – čo ste chceli povedať. Ak poslucháč, čitateľ porozumel z výkladu niečo iné, ako sme chceli povedať, niekde bude chyba. Iste nie v poslucháčovi.

IV. Formálna stránka príhovoru

  1. Reč nech je mäsitá a šťavnatá, nie fádna a nudná. Názornosť v príhovore – je treba vždy hovoriť konkrétne, nie: nejaký, niekoľko, niečo, ale konkrétne menovať v používaní príkladov počty, farby, veľkosti, používať konkrétne prídavné mená – pomáha to priamosti príhovoru.
  2. Nesmiem svoj výklad dopredu zneistiť vyjadrením: neviem, či vám dnes poviem niečo dobré. To je akoby som im rovno povedal: Nie som presvedčený, že to čo hovorím, je správne. Ak máme v niečom neistotu, môžeme ju vyznať na správnom mieste, ale nie je dobré zneisťovať poslucháča a podkopávať vlastný príhovor, a tak celý výklad postaviť pod otáznik: Čo ten človek hľadá na mieste učiteľa, keď si nie je istý v tom, čo hovorí? Nenegujem sa svojimi vyjadreniami: neviem, alebo nie som si istý… tým čo hovorím. Vo veci, o ktorej rozprávam mám mať jasno – to môže znamenať aj hlbšie štúdium daného problému alebo problematiky pri príprave príhovoru, ktoré nebudem nutne spomínať v príhovore.
  3. Hovoriť treba nahlas a zrozumiteľne a s potrebnou intonáciou. Práca s hlasom dokáže výrazne predĺžiť udržanie pozornosti u poslucháčov. Netreba kričať, netreba ale hovoriť ani príliš jemným a pokojným hlasom. Tempo reči by malo byť podobné bežnej reči, ale s jasnými pauzami, dôslednou výslovnosťou a z dôrazmi. Netreba hovoriť prirýchlo, ani príliš pomaly. Aj na to je dobré vopred si povedať príhovor nahlas. Lebo zle prečítaná alebo povedaná veta niekedy úplne zmení zmysel zvesti.
  4. Nie je dobré používať žargónové slová, aby výklad nevyzeral lacno, podlízavo. My sa nechceme vmanipulovať alebo vtlačiť do pozornosti poslucháčov bulvárnym jazykom, my im máme čo povedať aj bez toho. Žiaden kokso (ide len o jemnejšiu náhradu omnoho vulgárnejšieho výrazu). Ak je to podľa situácie potrebné, tak podobné výrazy použite, ale nie veľa – na pamäti: „neprispôsobujte sa tomuto svetu svojimi skutkami ani rečou“.

V. Na čo nezabudnúť?!

  1. Modlitba – na začiatku aj na konci príhovoru. Je dobré, aby to bola osobná modlitba. Na začiatku sa môže za kazateľa modliť aj niekto iný. Prednes modlitby upriamuje pozornosť na toho, pod koho autoritou kazateľ vyučuje (na Boha).
  2. Očný kontakt s tými, komu sa prihováram.
  3. Osobný kontakt s poslucháčmi je veľkou výhodou. Ak je to možné, najmä v menších skupinách, môže sa komunikácia s poslucháčmi využívať o to viac. Je však treba dať pozor na to, aby si to kazateľ vedel moderovať a viesť, aby sa nestalo, že sa z jeho príhovoru stane diskusný večer 20 ľudí. Najlepšie je to formou otázok. Konkrétnych, ale aj otázok, ktoré si nežiadajú priamu odpoveď (tzv. básnicka otázka).
  4. Zvoliť treba aj vhodný spôsob reči. Práca s hlasom je dôležitá pre každého rečníka.
  5. Musím vedieť, čo chcete povedať, ešte pred tým než začnete hovoriť, inak k jadru zvesti ani nemusím dôjsť.
  6. Názornosť – prezentácia. Použiť elektronickú prezentáciou alebo názorné predmety, s ktorými priamo na mieste budete pracovať. Jeden „chemický“ pokus si človek zapamätá lepšie ako jedno slovo na projekcii. Ideálna je kombinácia všetkých troch foriem (príhovor, prezentácia na projekcii, názorná hmatateľná pomôcka) – čím viac zmyslov je do pozornosti zapojených tým lepšie. Ak používate elektronickú prezentáciu, v závislosti na podmienkach jej premietania a „preklikávania“, je treba komunikovať s technikou alebo technikom. Najlepšie je to robiť nenápadne a tak, aby to nerušilo samotný príhovor. Z vlastných skúsenosti je najlepšie, ak je samotný kazateľ aj ten, ktorý si prezentáciu posúva sám podľa svojej potreby (výhodou je použitie diaľkového ovládania na prezentácie). Potrebné je, aby kazateľ vedel, čo má v prezentácii a nič ho počas príhovoru neprekvapilo. Mala by byť pomôckou aj jemu samotnému, aby sa pri reči nepozeral do papiera, či na kartičky s poznámkami.

VI. Ako má vyzerať elektronická prezentácia?

  • Prehľadná.
  • Čím menej textu na jeden slajd, tým lepšie.
  • Dôležité slová zvýrazniť.
  • Keď obrázok, tak výrazný (nezahltiť jeden slajd množstvom obrázkov).
  • Nepoužívať súvetia, ale jednoduché vety, pojmy, myšlienky.
  • V jednoduchosti je sila.
  • Nepoužívať zbytočne zložité a efektné prelínania slajdov.
  • Mať príhovor zhrnutý v bodoch a počas rozprávania sa ich držať.

Verím, že týchto zopár bodov zhrnulo aspoň základy pre prípravu. dalo by sa ku každej veci povedať určite viac, ale pre tento prehľad to postačuje. Prajem veľa Božej múdrosti v príprave na tvoj najbližší príhovor pre dorast či mládež.

Text bol vypracovaný na základe poznámok brata farára Jána Velebíra (CZ ECAV Bardejov) k príprave príhovorov na dorastové tábory a vlastných skúseností.

foto: Karolína Drábeková, Konfidor – ECAV Bratislava Staré Mesto.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.