Môže si kresťan sporiť?


S touto provokačnou otázkou vystupujú 2 podotázky:

A. Nie je to vyjadrenie nedôvery voči Bohu?

B. Nemal by som radšej dávať peniaze na charitatívne účely?

No… pozrime sa na to v skratke bližšie.

Viete, je jednoduché odsúdiť všetko, čo pripomína už len v máličkom nedôveru Bohu. Tak je to aj s peniazmi.

Vo väčšine sú dva tipy kresťanov (vždy je ich viac, ale dva je čiernobielejší pohľad): požehnaní a túžiaci po takom požehnaní. Zľachčujem, ale často to tak mnoho kresťanov vníma, – Nemám dosť požehnania v živote (ku tomu patria aj peniaze) a tak som musel urobiť niečo zlé, prečo mi Boh nežehná (nedáva peniaze).

Božie požehnanie a jeho logika požehnávania je iná než naša. To, čo my vidíme ako potencionálne požehnanie, Boh môže vidieť v našom živote ako kríž. Čo sa stane s človekom, ktorý veľmi túži po peniazoch a zrazu ich má kopu? Zmenia jeho srdce alebo je tu aspoň veľké riziko, že sa tak stane. Peniaze rýchlo menia charakter človeka. Nie nadarmo píše apoštol v liste Timotejovi: “Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí.” (1Tim 6, 10; Ekum). Ako často vidíme pokrivenie charakteru u ľudí, ktorí sa dostali k peniazom?!

Radšej pri pomyslení na peniaze, ktoré sú iste dôležitou súčasťou života človeka, pamätajme na slová z listu Židom: Vaše správanie nech neovláda láska k peniazom; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď Boh povedal: Nezanechám ťa, ani ťa neopustím.  Preto smelo môžeme hovoriť: Pán mi pomáha, nebudem sa báť. Čože mi môže urobiť človek?” (Heb 13, 5 – 6; Ekum).

Isteže, môže to znieť lacno. Ale pamätajme, Pán Boh vie, čo potrebujeme k životu a ktoré veci nám môžu ľahko ublížiť.

Mojim najobľúbenejším biblickým veršom, aj napriek všetkým úžasným slovám o odpustení a vzkriesení, ktoré v Biblii nájdeme, sú práve slová týkajúce sa peňazí a starostí o svoj život:  “A pokračoval: Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti. (Lk 12, 15; Ekum). Ježiš naznačuje, kam by sa mala upierať naša myseľ, keď sa staráme o obživu. V prvom rade nie na peniaze, či pozemské veci, ale ku Bohu, ktorý je tvorca všetkého, ktorý udržuje tento svet a dáva každému stvoreniu, čo k životu potrebuje.

Ľuďom zveril Pán Boh tento svete do správy. Máme sa oň starať a zveľaďovať ho. Nie ním mrhať. Darom od Boha je všetko čo máme. Možno si pomyslíte, že všetko, čo vlastníte, je zásluha vašich rúk – ale kto vám dal silu a zdravie, aby ste to mohli dosiahnuť? Kto vám dal na to predpoklady a zázemie? Vždy to nakoniec nezáleží len na nás – akokoľvek by sme chceli.

cents
Fotka: Daniel Rubio / Flickr.com

Tu sa konečne dostávame k úvodnej otázke – Môže si kresťan sporiť?

Keďže sme správcami všetkého, čo nám Boh dal, mali by sme veci spravovať múdro. K múdremu spravovaniu vecí patrí aj múdre zaobchádzanie s peniazmi. Rozdiel medzi šetrnosťou a lakomstvom je v motíve srdca. Lakomý človek hrabe pre seba, šetrný človek chráni, čo dostal, aby to mohol zveľadiť, ale nie iba pre seba. Postoj srdca je to, čo je rozhodujúce.

Keď chceš múdro spravovať peniaze, múdre je s nimi nakladať tak, aby si bezhlavo nemíňal, ale aby si nimi mohol konať veci na Božiu slávu. Moje odporúčanie? Sporte, ak sporíte nie z lakomstva, ale s cieľom pre Božie kráľovstvo – to jest nie z pýchy, ale kvôli tomu, aby to v konečnom dôsledku pomohlo druhému človeku bližšie k Bohu.

Nájsť balans medzi tým, čo potrebujem a tým, čo iba veľmi chcem, je ťažké. Je to úloha na každý deň, ale dá sa to naučiť. S modlitbou na perách to ide.

Áno, kresťan môže sporiť. Nie je to vyjadrenie nedôvery voči Bohu, ale práve naopak, múdre spravovanie toho, čo nám Boh zveril. Ale nikdy to nemôže byť z lásky ku peniazom, či z chamtivosti našich túžob, ale len z lásky k Bohu. On sa o nás postará. Dá nám dostatok.

Boh vždy dáva dostatok, to len ľudia s dostatkom nevedia dostatočne pracovať a často si ho celý premrhajú.

“váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.” (Mt 6, 32 – 43; Ekum).

A čo tá charita?

Sme rukami Božími na tomto svete – iste dávajme na charitu, na projekty, ktoré cirkev robí pre slabších a nesúcich, ale pritom pamätajme – múdry správca len tak nerozhadzuje, ale koná tak, aby mohol prinášať stále väčšie a väčšie ovocie. A koniec koncov, keď sme rukami, nemusíme pomáhať len peniazmi.

titulné foto: Kārlis Dambrāns (Flickr.com)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s