Vzkriesený Kristus vstupuje do našich pochybností

on

Vskutku vstal Pán. To je základná správa veľkonočného obdobia. Naozaj bol vzkriesený. Sviatky tieto udalosti nie len pripomínajú slovami, ale vo viere si ich môžeme sprítomňovať pre seba samých. Môžeme tak robiť, lebo práve preto Kristus vstal z mŕtvych, aby sa to stalo našou osobnou realitou.

17  I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili,… Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!   19  On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu … ako sa to všetko stalo.   25  Ježiš im povedal: Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!   26  Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?   27  A … vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.   28  Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej.   29  Ale oni naňho naliehali: Zostaň s nami, … Vošiel teda, aby zostal s nimi.   30  Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.   31  Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.   32  Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?33  A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi.   34  Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.   35  Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (L 24,17-35)

V Lukášovom podaní evanjelia sa Ježiš prvý krát niekomu zjavil. Ženy ráno vstali a šli k hrobu, našli ho prázdny a pri ňom dvoch anjelov, ktorí im zvestovali radostnú správu. Vstal, niet ho tu. Vy sme o vzkriesenom Kristovi už určite počuli. O Jeho učení a divoch ste tiež už počuli. A to je dobré, ale ešte by ste sa mohli na chvíľu stíšiť a skúsiť na moment kráčať popri učeníkoch z dnešného sviatočného evanjelia. Lebo oni tiež o vzkriesení počuli, učenie poznali a dokonca videli aj Ježišove divy, a predsa, boli skľúčený a pochybovali. Poďme teda a vydajme sa na asi 11 kilometrovú cestu z Jeruzalema do dedinky Emauzy. Na cestu za duchovou obnovou a hlbokou radosťou.

V evanjeliu nejde o členov Jedenástky, ale pravdepodobne o dvoch zo sedemdesiatich učeníkov, ktorých Ježiš poslal, aby zvestovali po mestách a dedinách o Božom kráľovstve. Dôvod ich cesty nepoznáme, môžeme sa len domnievať. Vieme však, že odchádzajúc sa zhovárajú. Sú smutní, ustráchaní. Ježiša, s ktorým boli, len pred pár dňami zabili jeho nepriatelia a zrazu je preč aj jeho telo. Učeníci sami poriadne nevedia, čo si majú o tejto rannej novinke myslieť. V takomto stave nachádza svojich dvoch učeníkov pocestný – Vzkriesený Ježiš. Nespoznávajú Ho. V evanjeliu Lukáš píše, ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali (v.16).

Ježiš vstupuje do ich smútku. 17.verš hovorí: I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili. Učeníci akoby zabudli na všetko, čo o svojej smrti Ježiš predpovedal. Boli zronení. Možno sa aj o Jeho predpovediach zhovárali, ale stále nevedeli, či veriť správe o prázdnom hrobe. Ich premýšľanie narušuje Ježiš svojim záujmom. Čo sa stalo – pýta sa?

Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! Zneli slová učeníka Kleofáša. Bol prekvapený, že niekto taký vôbec môže byť, že sa to vôbec môže pýtať. Veď o ničom inom sa ani nehovorí. Len pred pár dňami ukrižovali toho slávneho Ježiša z Nazareta, z Matúša čítame: nastala tma po celej zemi…A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, …, zem sa triasla, skaly sa pukali, (Mt 27, 45. 51). Veľké úkazy sa diali, ako len mohol tento z Jeruzalema odchádzajúci muž nevedieť nič o tom, o čom sa dvaja učeníci zhovárali?! Tak mu teda všetko rozpovedajú. Sami svedčia o tom, že Ježiš mal vstať, ale sami tomu akosi nevedia uveriť. A Ježiš kráča popri učeníkoch a počúva. Počúva aj dnes. Počúva stále.

Veríš ty, že Kristus v to ráno naozaj vstal z mŕtvych, aby porazil smrť a hriech a dal nám novú šancu na večný život bez požiadavky o zásluhy?

Veľkonočné sviatky aj pôst zvestujú  trpiaceho a vzkrieseného Krista. Krista, ktorý sa v Lukášovom evanjeliu priblížil k dvom ľuďom v pochybnostiach a karhal ich: Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Vykladal im všetko, čo sa v ňom z proroctiev naplnilo a im zahorelo srdce. Znova cítili ten oheň, ktorý cítili, keď boli s Kristom, zvesť o vzkriesenom im dodala odvahu a nádej. Zahorelo im srdce.

Keď tak nad nimi uvažujeme, za koho mohli v tej chvíli neznámeho pocestného pokladať? Možno si pomysleli, že to bol tiež Ježišov učeník, možno nejaký zákonník, ktorý dobre poznal Písma. Z Lukášovho evanjelia vidíme, že sa tomuto stretnutiu veľmi potešili a bolo im dobre. Ich neznámy spoločník vniesol pokoj do ich pochybností. Keď došli do dediny, nechceli, aby ich na noc pocestný opustil, ale aby s nimi povečeral. A Tu keď večerali spoznali Ho. Spoznali Ježiša, keď lámal chlieb a dával. Spoznali ho vo Večeri Pánovej.

Ježiš sa zjavil emauzkým učeníkom. Takto sa chce zjaviť aj dnes nám. Ako sprievodca, ktorý nám bude v našich pochybnostiach vykladať Písmo, ktorý nás povzbudí a v trápení bude kráčať na ceste s nami. Vskutku chce vstať z mŕtvych aj v našich srdciach, ako Pán, ktorý nás Spasil. Emauzskí spoznali Ježiša vo Večeri Pánovej. Tak ho môžeme spoznávať a stretávať aj my. Kedykoľvek je prisluhovaná Večera Pánova, ide o novú možnosť na stretnutie s Pánom pri Jeho stole. Tam sa nám dáva spoznať, tam sa s nami stretáva Vzkriesený Ježiš. Všetci, ktorí k stolu Pánovmu pravidelne pristupujú, vedia isto dosvedčiť silu a milosť, ktorá z tohto stretnutia pramení.

Ježiš vyšiel z hrobu ako víťaz. A to nie je len náboženská fráza, ale realita, ktorá chce byť osobnou pravdou pre každého z nás. Je to pravda, ktorú môžeme zvestovať svojim bratom a sestrám v pochybnostiach v strachu, ale aj v ich radosti tak, ako to urobili aj Emauzkí učeníci. Pravda, ktorá bude na povzbudenie, ale aj pravda ktorá zachraňuje a mení životy, ktorá uzdravuje a prináša nový život ako jar prináša nový život zemi.

Poďme teda a vyrazme pevnejší a istejší vo viere spolu s Kristom a zvesť o vzkriesenom nesme do našich domovov, rodín, práce, vzťahov. Nech môže meniť atmosféru. Nech môže aj nám a aj všetkým, s ktorými sa budeme o túto zvesť deliť, zahorieť srdce tak, ako zahorelo Emauzkým, keď kráčali s Kristom a počúvali jeho slová.

Nech nie je vrcholom veľkonočných udalostí a sviatkov Kristovho vzkriesenia folklórne oblievanie a šibanie a konečne možnosť ísť sa po pôste zabaviť, ale nech je vrcholom veľkonočných sviatkov stretnutie sa so vzkrieseným Kristom, ktoré nebude len chvíľkovým jednorazovým a nebodaj pre niekoho aj celkom náhodným stretnutím v kostole, ale vzťahom na celý život.

 

autor: Emil Hankovský; použité ako kázeň na Veľkonočný pondelok 28.3.2016

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s