FORMOVANIE vierou Vs. INFORMOVANIE o viere

on

V snahe priblížiť vieru a vysvetliť kresťanstvo ľuďom, ktorí v cirkvi nevyrastajú alebo sa s vierou len zoznamujú, mnoho kresťanov postupuje spôsobom podávania informácii o viere namiesto toho, aby svedčili o viere.I keď majú ľudia mnoho otázok a hľadajú na ne odpovede, netreba zabudnúť, že viera nie je o informácii. Informáciu je treba podať, o tom nepochybujem. Ale predstavte si, že ste človek, ktorého znalosť o kresťanstve je iba predstava o živote podľa pravidiel. Nie je to práve najlepšia predstava a predsa, nespočetne veľa ľudí je na tom tak. Podstata viery a kresťanstva, teda nasledovania Ježiša Krista nie je vôbec o živote podľa pravidiel. To je falošné a nepochopené opakovanie a nie nasledovanie.

Čo robila prvotná cirkev je, že nepodávala informáciu o viere, ale ukazovala vieru svojim životom, ktorý bol v tej dobe niečím úplne radikálne odlišným od toho, čo poznala rímska kultúra.

Radikálna láska

Tak často mnoho kresťanských kruhov volá po radikálnom živote odlišnom od toho, čo ponúka a ukazuje sekulárna spoločnosť. Avšak tieto kruhy nesmú zabúdať na jednu dôležitú vec. Ježiš žil naozaj radikálne odlišne a jeho príklad taký naozaj je. Ale on nežil odlišným spôsobom života tak, že nepil alkohol alebo sa vyhýba miestam zo zlou povesťou. Práve naopak, žil radikálnym príkladom lásky. A to je jediná radikalita, do ktorej Ježiš volá. Žiada svojich nasledovníkov, aby zanechali svoje staré spôsoby a nasledovali ho v jeho láske k ľuďom. Nie kvôli nemu, aby sa mu zapáčili, ale kvôli tomu, aby im nič nebránilo milovať ostatných ľudí, tak ako seba a pokladať ich za hodnejších seba. Preto Ježiš hovorí mládencovi, ktorý mal majetok a chcel Ježiša nasledovať, aj keď bol verný v zákone, aby predal svoj majetok, pretože ten bol jediným, čo bránilo mládencovi v milovaní ostatných väčšmi než seba. Čím nehovorím, že teraz všetci máme predať svoje majetky a rozdať chudobným. Biblia hovorí o konkrétnych ľuďoch, ktorí žili v konkrétnych situáciách. Premýšľal sám, čo tebe osobne bráni, ale si mohol milovať ľudí viacej. Možno je to workoholizmus, možno predsudky, možno strach z odmietnutia alebo sklamania sa, či spôsoby trávenia voľného času. To sú veci, ktoré má Ježiš na mysli, aby sme zmenili.

Radikalita je tenkým ľadom, ktorý vie rýchlo prasknúť a potopiť tých, čo na nej stoja. My ľudia máme rýchlu tendenciu v radikalite nehľadieť na ostatných ako na konkrétnych ľudí s konkrétnymi potrebami, ale ako na masu. Radikalita lásky je o bezpodmienečnej láske a prijatí každého, “hriešnika” aj “spravodlivého” do svojej prítomnosti, do svojho okruhu záujmu. Radiklatita v nasledovaní Ježišovho príkladu musí byť vždy iba o nasledovaní jeho príkladu lásky k akýmkoľvek ľuďom. Nikdy nesmie prerásť do náboženského elitarizmu, či extrémizmu, ktorý viac odsudzuje ako prijíma.

Informovanie a formovanie

Keď niekto zistí, že som študentom evanjelickej teológie, okamžite sa rozhovor zvrtne na všeobecné otázky o cirkvi, o rozdieloch medzi cirkvami a je pre mňa ťažké začať hovoriť o viere, lebo ľudia majú na vieru “svoj názor”. Majú informáciu, predstavu, ale v mnohých prípadoch nechápu o čom viera je. Predpokladám, že sa to zakladá na negatívne skúsenosti.

Akú skúsenosť dávame zažiť ľuďom, ktorých denne vo svojom živote stretávame? Je to skúsenosť radikálnej lásky alebo skúsenosť radikálneho náboženstva, alebo je to len skúsenosť prázdneho náboženstva?

Bez toho, aby ľudia, okolo mňa alebo ktoréhokoľvek kresťana, videli život radikálnej lásky, nezažijú s Ježišom reálnu skúsenosť. Budú mať informáciou, ale nie skúsenosťou, ktorá dokáže ovplyvňovať a formovať.

V škole aj v živote platí, lepšie raz zažiť, ako stokrát počuť. Zážitky ovplyvňujú naše postoje a skúsenosti, formujú naše myslenie. Preto je rozdiel ak má niekto informáciou o viere a skúsenosť s vierou. Potom záleží už len na tom, či skúsenosť s vierou bola pozitívna alebo negatívna – postihnutá zákonníctvom.

Podstatou formovania je príklad a reálna skúsenosť, stretnutie s láskou a vierou z prvej ruky. Osobná skúsenosť je lepšia ako prevzatá informácia alebo prerozprávaná skúsenosť niekoho vzdialeného. Preto koncept formovania vierou zahŕňa osobné svedectvo na osobnej báze a teda i blízky vzťah.

Ak nechceme o viere a Ježišovi informovať, čo človek v 21.storočí nepotrebuje, lebo všetky informácie, ktoré ho zaujímajú si vie vygoogliť, je treba vierou formovať. Najúčinnejším je príklad lásky, ktorá presakuje zo všetkého, čo denne robíme. Láska je záujem, láska je ochota, láska je odpustenie, láska je prijatie, láska je pochopenie. Láska formuje.

Kresťanstvo bolo od začiatku vždy o láske a viere, ktoré sa odrážajú na živote a menia ho, formujú ho, než iba o podávaní informácii. Tá k tomu patrí, ale sama o sebe je stále iba informáciou bez aplikácie.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s