Visí na kríži


Ježiš umiera na kríži. Ten Ježiš, ku ktorému vzhliadame, ktorého meno stále opakujeme, o ktorom hovoríme, že žije – umiera na kríži! Umiera, aby sme my mohli žiť, umiera, aby každý, kto mu dôveruje, večne s ním žil.

„Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili na yzopovú tyč a podali Mu k ústam. Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu).“ (Jn 19,28-30)

Toto sme počuli už milión krát, tak predsa nemá cenu rozvádzať to znova a znova, všetci evanjeliové správy o Ježišovi poznáme, čítali sme ich, počúvali ich, X-krát do roka dokonca na Službách Božích, či v množstve zamyslení. Je treba to ešte znova opakovať?

Nebolo by dobré a ani zodpovedné nepokračovať, lebo správou o smrti, ktorú Ján v týchto veršoch podáva to nekončí, vôbec nie.

Ak teda dovolíte… Ježiš Kristus, ten za ktorým sa zbiehali tisícové zástupy a ktorý robil toľké zázraky, visí na kríži.

Uprime znova svoje oči k jeho krížu premýšľajme nad tým, prečo tam visel, prečo tam bol. Premýšľajme nad tým, čo aj dnes robíme, za čo Kristus trpel a zomrel, aby následok vzal na seba.

Ježiš visí na kríži.

Výsmech, ktorý sa mu dostáva, ten si ničím nezaslúžil. Visí tam na kríži, mohol byť aj nahý, lebo ako sa píše – vrchný odev mu vzali a roztrhali a o spodný losovali. Môžeme skúsiť na moment zabudnúť na milosrdní obraz stredovekých umelcov, ktorý cez nášho Spasiteľa visiaceho na potupnom kríži prehodili spodný odev, aby nepohoršovali. Visel tam na potupu. Visel tam a umieral tou najhroznejšou smrťou. Keď som premýšľal nad Jánovými slovami, musel som si zavrieť oči a predstaviť si to.

Uvažovali ste už niekedy celkom dôsledne, nad tým, aké to muselo pre Ježiša byť?

Večer pred svojou popravou sa modlil v Getsemane, evanjelista Lukáš píše: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.“ Marek s Matúšom hovoria o tom, že keď prišiel do záhrady: „Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte!“

Ježiš nesie kríž
@ Thomas Hawk @Flickr

Ježiša chytili, zviazali, odvliekli pred radu a veľkňazov, celú noc ho vypočúvali, bili, pľuvali na neho. Ráno ho čakal ďalší proces a ďalšie vypočúvanie, potom bičovanie, posmešky, musel si niesť svoj kríž. Potom donútili náhodného okoloidúceho pomôcť mu. Keď ho priviedli na miesto ukrižovania. Dali mu možnosť napiť sa vína s myrhou, aby mu otupeli zmysly, ale odmietol. Potom ho ukrižovali a on tam umieral za hriechy všetkých nás.

Visel tam na kríži Syn Boží. Zbičovaný, s ranami na hlave od tŕnia bez toho, aby mu tie rany niekto vyčistil. Bol unavený. Viete, čo sa stane ak človek dlho takto visí za ruky. Nemôže dýchať a postupne sa dusí. Prebité ruky a nohy spôsobujú neskutočnú bolesť a pri každom nádychu je to stále bolestnejšie a bolestnejšie. Pri tom všetkom, čo zažíva, však stále stojí pevne pri zachovávaní Otcovej vôle a prejavuje len lásku. Prejavuje lásku! – “Odpusť im Otče, lebo nevedia, čo činia.”

Nakoniec Ježiš vidí, že sa blíži jeho smrť, vidí, že už úplne dokonáva. Povedal: Žíznim, ako hovorí Božie slovo – aby sa naplnilo Písmo. Odkazuje nás to na Žalm 22, 16: „Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti.“ Rímski vojaci sa teda dávajú Ježišovi napiť, jediné však, čo pri sebe majú, je Pasca – nápoj z kyslého vína a octu, ktorý bol u rímskych legionárov veľmi obľúbený. Ježiš ochutnáva a hovorí, Dokonané! Zomiera.

Aká mizéria... by to bola, ak by to tu skončilo. Zomrel a čo ďalej? Ako nám ukazuje evanjelista Marek, počiatok evanjelia Ježiša Krista začína práve tým, čo nasledovalo po jeho smrti. Vzkriesením. Celé evanjelium nie je len smrť a umučenie, ale práve smrť a umučenie, vzkriesenie a porazenie moci smrti a diabla, aby aj každý, kto verí, vzkriesený bol s Ježišom.

Neviem ako často ty rozmýšľaš nad evanjeliom. Ja si stále viac a viac uvedomujem jeho význam a aj keď sa ho snažím vyjadriť viem, že je ďaleko väčší, než viem slovami vyjadriť. Každý deň si znova a znova uvedomujem, že to pre mňa Ježiš zomrel a nie preto, že nemal čo iného robiť, ale preto, že ja som bol od Neho oddelený, delil nás hriech, moja hriešnosť. A ja som nič nemohol urobiť pre to, aby som ten hriech odčinil. On však mohol a chcel. Prišiel Pán, sklonil sa k nám, natiahol svoju dlaň až k tej našej. Znova a znova, každý jeden deň si uvedomujem, že táto Božia milosť je nezaslúžená.

Každý z nás určite vie, čo ho delilo a možno stále často oddeľuje od Bohačo musí znova každý jeden deň vyznávať pred Hospodinom. Dobrá správa je tá, že ospravedlnenie činí iba Ježiš sám, a to svojou krvou, ktorú za nás vylieval a ktorá naše viny zakrýva. Ty nemôžeš pre svoje ospravedlnenie spraviť už nič, len ho prijať ako nezaslúžený dar od Boha. Každý, kto Ho vyznal a vyznáva je novým stvorením. A i Kristus toho raz na poslednom súde vyzná pred Otcom, ktorí bude súdiť.

A práve evanjelium, to nám Ježiš zanechal. Pokánie čiňte a verte v evanjelium, povedal. Toto evanjelium máme žiť a o ňom svedčiť svetu. Lebo ono má moc meniť ľudské životy, jeho sväté, životodarné Slovo.

Kríž je prázdny, hrob je prázdny, Ježiš žije, aby sme aj mi mohli žiť s ním.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s