Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré!


Každý z nás, či chce alebo nie, nasleduje. Otázka však znie: Koho alebo čo nasledujem? A ako veľmi to ovplyvňuje moje správanie?

Biblický text: 3. list Jánov

Ja, brat – milovaným bratom a sestrám v Pánovi Ježišovi Kristovi. Podobne začal aj pisateľ tretieho listu Jánovho.

Starší ho adresoval mužovi menom Gájus. Nevieme o ňom veľa, ale čo vieme je, že bol verný v tom, čo konal. Jeho správanie korešpondovalo s tým, čo vyznával. Mal dom a peniaze. Koľký máme dom a peniaze…? Gaius neváhal svoj dom a peniaze používať na pomoc, a to pomoc pocestným kazateľom. Bolo samozrejmé, že pustovní kazatelia evanjelia, dnes by sme ich nazvali misionármi, si veľa toho so sebou na cestu nebrali. Niektorí, ako Pavol miestami pracovali, aby si na seba zarobili, no bolo dobrým zvykom, že miestne cirkvi, im prispievali a vyprevádzali ich, aby mohli zvesť evanjelia šíriť ďalej.

Predstavme si teraz spoločne, že sme na misii, nie vojenskej, ale takej, kde prichádzame do úplne cudzieho prostredia s tým, že tam ideme zvestovať Božie slovo. Prichádzame do cudzej krajiny, do mesta, alebo dediny, kde sme ešte v živote neboli a kde nikoho nepoznáme. Čo budeme robiť, kde skloníme hlavu? Hotel je drahý a peniaze naň nemáme, pod mostom spať nebudeme, lebo kto by dnes počúval zvesť nejakého bezdomovca? Pravdepodobne by sme sa snažili nájsť tam nejaký kresťanský zbor a skúsiť to tam. Bratia a sestry vo viere predsa s týmto určite pomôžu.

Gájus robil práve toto. Pocestní, ktorí boli u neho prenocovali vydali Staršiemu svedectvo a ten sa potešil. Chcel brata povzbudiť a tak mu napísal tento list.

Aký list by napísal nám?

Pisateľ tu dáva do kontrastu s Gájom, akéhosi samozvaného vedúceho zboru, ktorý je úplným opakom Gája. Všimnime si, že starší nekritizuje jeho teológiu, čiže o ňom nehovorí ako o falošnom učiteľovi, čo znamená, že asi vyučoval dobre. Čo kritizuje, je jeho správanie. Teda kritizuje skutky, reakciu na to, čo hlása. Straší spomína: „Písal som cirkevnému zboru, ale Diotrefes, ktorý chce byť prvý medzi nimi, nás neprijíma. …a ani na tom nemá dosť, ale ani sám neprijíma bratov, a tým, ktorí by ich chceli (prijímať), zabraňuje a vylučuje ich z cirkevného zboru.“

Starší toto jeho konanie hodnotí ako zlé. V prvom liste Jánovom čítame: “…lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel?” (1J 4,20) Starší pristupuje vyhláseniu, ktoré bolo pre mňa osobne vrcholom jeho listu: „Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto dobre koná, je z Boha; kto zle koná, nevidel Boha.“ (3J 1,11)

Adam Foster @Flicker
Adam Foster @Flicker

Čo dobré ma Gájus nasledovať? Odpoveď prichádza v osobe Demetria: „O Demeterovi všetci vydávajú dobré svedectvo, aj sama pravda; aj my vydávame svedectvo (o ňom), a vieš, že naše svedectvo je pravdivé.“ Teda dobré je nasledovať skutky muža, za ktorého vypovedajú jeho vlastné činy a zvesť druhých, ktoré sú spravodlivé a pravdivé. Pisateľ personifikuje pravdu, ktorá by sama mohla vydávať o tomto Demtriovi dobré svedectvo.

Ale čo to všetko chce povedať nám teraz? Veď nie sme ani tí, ktorí by práve mali prijímať misionárov a dávať im peniaze, či jedlo; možno si myslíme, že našich bratov ani neodmietame a možno sme aj verní pravde…

Aj keď, je tento list prevažne o starostlivosti o a otvorenosti pre prijímanie misionárov. Zaujal ma hlavne verš, ktorý som už spomínal: „Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto dobre koná, je z Boha; kto zle koná, nevidel Boha.“ Nakoľko sme podobní Gájovi alebo Demetriovi a nakoľko zas blízki pyšnému Diotrefesovi?
Brat, sestra, nakoľko o nás hovoria naše skutky ako o spravodlivých, a to nie len v čase, keď sme na očiach, ale aj keď sme len my, respektíve my a Boh. O čom by personifikovaná pravda svedčila a čo by o nás povedala?

Sme hriešny a ako takí nemôžme o sebe vyhlásiť, že sme spravodlivý, určite nie sami zo seba a svojich vlastných skutkov. Sami nemôžme, ale môžeme s Kristom a kvôli Kristovi. V duchu pisateľových slov, ktoré nám môžu prísť utopistické – kto videl Boha, nemôže inak než konať dobre. Podobne to vyjadril aj Sokrates. Kto poznal dobro, nemôže už konať zlo. Čo Sokrates nevzal do úvahy, je naša prirodzená hriešnosť, pri ktorej, aj keď sa chceme snažiť, nemáme istotu a aj tak padneme, lebo hriechu nie sme sami schopný vzdorovať. Kristus svojou vykupiteľskou obeťou na kríži vydobyl spravodlivosť a svätosť pre svoj ľud, pre každého, kto uverí v Neho. Čiže s Kristom pred sebou, ktorý svojou krvou pochoval trest za naše viny sa na pisateľove slová môžeme pozrieť takto ako na napomenutie, ktoré hovorí: Milovaný, nenasleduj už viac hriech, ale Krista. Kto Krista nasleduje, je Nové stvorenie, kto svoje hriechy uprednostňuje, nenasleduje Krista, ale seba.

Koho alebo čo teda chceme nasledovať vo svojej službe? Lebo keď nasledujeme Krista, nemôžeme inak ako milovať svojich bratov a aj keď padáme, vďaka Kristovi môžeme znova stávať, lebo On vedie k vytrvalosti a vytrvalosť k láske.

Deti, nemiluje slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo (1J 3,18)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s