Plávať proti prúdu (č.1) – Pokloniť sa “zlatej soche”


Plával si už proti prúdu?

Nemal som veľa možností, ako si to naživo vyskúšať, viete, na okolí nie je veľa riek, v ktorých by sa dalo kúpať, ale keď sme s priateľmi v apríli začali natáčať videá na tábor, boli sme aj v jednej väčšej rieke.  Snažil  som sa skúsiť si, aké je to plávať proti prúdu a bolo to – ako sa dalo čakať – skutočne veľmi náročné. Musel som sa zaprieť nohami, aby ma voda nestrhla. Bola síce plytká, ale aj tak.

Myslím, že to bolo začiatkom júna, keď Dunaj spôsoboval povodne, vtedy to nebolo zlé len v Bratislave, Devíne a vlastne na celom toku Dunaja, ale aj v Česku, Nemecku, Rakúsku a inde. Rieky sa vylievali z korýt a prúd bol veľmi silný. Ak by niekoho strhol, nájsť by ho bolo skutočne takmer nemožné a ak by človeka aj našli, najskôr by už bol mŕtvy. Ľudia sa pred prúdom valiacej sa vody snažili brániť a neustále navyšovali zábrany, aby vytvorili koryto, ktoré sa tak snažili kontrolovať, aj keď to pri takej mase vody nie je asi ani veľmi možné. Na internete som vtedy videl (túto) fotografiu. Je to fotografia Rakúskeho mesta Grein, kde k vyliatiu Dunaja stačili ešte 4 centimetre.

povodeň

Plávať proti prúdu obyčajnej rieky v suchý teplý deň mi robilo problém, ako by to asi vyzeralo s plávaní proti niečomu takémuto.

Daniel a jeho kamoši

V knihe Daniel, je príbeh o tom, ako traja priatelia plávali proti takejto rozbúrenej rieke.

Kto bol Daniel a jeho kamoši?

Daniel bol veľmi múdry muž verný Bohu, ktorého Boh požehnával a viedol ho. Žil v období, kedy boli Židia v zajatí v Babylóne. Pracoval ako kráľov poradca u neho na dvore. Daniel kráľovi odporučil svojich troch priateľov, Šadracha, Méšacha a Abéd-Negóva, ako mužov schopných spravovať určité veci v krajine, teda neboli to otroci, ani nejaký nízko postavení ľudia, ale mali skutočne dôležitú úlohu a zodpovednosť.

Daniel, 3. kapitola

Jedného dňa sa stalo to, že kráľ Nabúkadnecar dal postaviť obrovskú zlatú sochu. A pri príležitosti osláv jej posvätenia dal zavolať všetkých vplyvných ľudí vo svojej ríši ku soche, všetkých úradníkov a správcov, teda aj Danielových priateľov Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Hlásateľ vyhlásil, že vždy keď zaznie zvuk trúby alebo akákoľvek hudba, padnú všetci ľudia n kolená a budú sa klaňať zlatej soche. Kto tak neurobí, bude hodený do rozpálenej pece. Preto ľudia so strachu robili, čo im prikázali a klaňali sa soche.

V tom niekto začal ohovárať Šadracha Mešacha a Abéd-Nega, že neuctievajú sochu: „Sú tu istí judskí mužovia, ktorých si poveril správou babylonskej krajiny – Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Títo mužovia, kráľu, neberú ohľad na teba, tvojich bohov neuctievajú a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa neklaňajú.“ (Daniel 3,12)

Kráľ sa nahneval, dal si ich predvolať, no dal im ešte jenu šancu. Opýtal sa ich, že či ak by teraz zaznela hudba. či by sa poklonili, lebo ak nie, podľa neho nie je boh, ktorý by ich dokázal uchrániť. Oni mu odvetili: „vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať.“

Nabúkadnecar dal rozpáli pec sedemkrát silnejšie ako bolo normálne, dal troch Danielových priateľov poviazať a hodiť do pece. Tá bola tak rozpálená, že plamene zabili aj mužov, ktorí ich do pece hodili. Kráľ sa posadil, tak aby videl na pec a sledoval, čo sa bude diať. „Potom kráľ Nebúkadnecar zdesený náhle vstal. Svojim radcom povedal: Neuvrhli sme troch poviazaných mužov do ohňa“  Oni mu odvetili: Áno, je to tak! „On povedal: Ja však vidím štyroch mužov voľne sa prechádzať v ohni, a niet na nich stopy porušenia. Ale výzor štvrtého je podobný synovi bohov.“ 

Kráľ rýchlo pribehol do bezpečnej vzdialenosti k peci volal na Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega, aby vyšli von, nazval ich Služobníkmi najvyššieho Boha. Oni vyšli von a ani jednému z nich sa nič nestalo. Oheň im neublížil. Kráľ vyhlásil: „Nech je požehnaný Boh Šadrachov, Méšachov a Abéd-Negov, ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov, ktorí Mu dôverovali. Prestúpili príkaz kráľov, ale vydali vlastné telá, aby nemuseli vzývať a uctievať boha okrem svojho Boha.“ Nakoniec ich ešte Nabúkadnecar aj v ich pracovných pozíciách povýšil.

Jasne tu vidíme, čo prinieslo postaviť sa Šádrachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi proti prúdu. Všetci sa klaňali, oni však ostali verní Bohu, nepoklonili sa jej, ale zachovali sa verne pred Bohom, aj keď im kvôli tomu hrozila smrť. Uvrhli ich do pece, aby zomreli, ale Boh ich ochránil a nakoniec bol aj Nabúkadnecarom chválený.

Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. (Mt. 5,16)

 

Pokračovanie článku: Plávať prti prúdu (č.2) - Byť iným
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s