Centrálnosť evanjelia IV.


[url=http://www.flickr.com/photos/ragtimescruffy/7916585148/sizes/l/in/photostream/]RSL IMAGES @ Flickr.com[/url]
RSL IMAGES @ Flickr.com

Evanjelium a cirkev

1. Prístup k službe vo svete.Moralizmus sa snaží dávať všetok dôraz na individuálnu dušu človeka. Moralistickí nábožní ľudia trvajú na konvertovaní ostatných na ich vieru a do ich cirkvi, no ignorujú spoločenské potreby širšej komunity. Na druhej strane, „liberalizmus” má snahu zdôrazňovať len zlepšenie spoločenských podmienok a minimalizovať potrebu kajúcnosti a obrátenia. Evanjelium vedie k láske, ktorá následne vedie k tomu, aby sme blížnym dávali, čokoľvek je potrebné – obrátenie alebo pohár studenej vody, evanjelizáciu a záujem o spoločnosť.

2. Prístup k uctievaniu. Moralizmus vedie k strohej a pochmúrnej forme uctievania, ktorá môže byť veľmi dôstojná, no chýba jej radosť. Plytké porozumenie „prijatia” bez zmyslu pre Božiu svätosť môže na druhej strane viesť k jalovému či ľahostajnému uctievaniu. (Zatiaľ čo chýbajúci zmysel pre Božiu lásku aj pre Božiu svätosť vedie k službe uctievania, ktorá vyzerá ako stretnutie nejakého výboru!) Ale evanjelium nás vedie k poznaniu, že Boh je rovnako nadprirodzený, ako je v našom vnútri. Jeho prebývanie v nás robí jeho nadprirodzenosť upokojujúcou, zatiaľ čo jeho nadprirodzenosť robí jeho prebývanie v nás úžasným. Evanjelium nás vedie rovnako k údivu aj intimite v uctievaní, pretože Svätý je teraz naším Otcom.

3. Prístup k chudobným. Pragmatik zvykne pohŕdať vierou chudobných a vidieť ich ako bezmocné obete, potrebujúce viac vzdelania či znalostí. Toto presvedčenie sa rodí z nevery v Božiu všeobecnú milosť ku všetkým. Sekulárna myseľ tiež ironicky odmieta realitu hriechu a ktokoľvek, kto je chudobný, musí byť utláčanou, bezmocnou obeťou. Moralisti na druhej strane zvyknú pohŕdať chudobnými ako zlyhaniami a slabochmi. Považujú ich za nejako zodpovedných za ich situáciu. Ale evanjelium nás vedie k tomu, aby sme boli a) pokorní, bez morálnej nadradenosti, uvedomujúc si, že sme boli duchovne „skrachovaní”, ale boli sme zachránení Kristovou bezplatnou štedrosťou, b) milostiví, nie príliš ustarostení o „záslužnosť”, pretože sme si nezaslúžili Kristovu milosť a c) ohľaduplní k veriacim chudobným kresťanom ako bratom a sestrám, od ktorých sa môžeme učiť. Iba evanjelium nás môže priviesť k pokornej úcte a solidarite s chudobnými.

Iba evanjelium nás môže priviesť k pokornej úcte a solidarite s chudobnými.

4. Prístup k vieroučným odlišnostiam. „Už” v Novej zmluve nás robí odvážnymi v našich vyhláseniach. Môžeme si byť určite istí ústrednými doktrínami, ktoré podporujú evanjelium. Ale to „ešte nie” si vyžaduje zhovievavosť a pokoru v menej dôležitých presvedčeniach. To znamená, musíme byť mierni v tom, čo učíme okrem toho, čo sa týka kríža, milosti a hriechu. V našich pohľadoch, hlavne v našich názoroch na problémy, v ktorých sa kresťania nevedia zhodnúť, musíme byť menej neoblomní a triumfálni (presvedčení, že sme intelektuálne dospelejší). Znamená to tiež, že naše rozoznanie Božieho volania a Jeho vôle pre nás a iných nesmie byť propagované s bezmedznou istotou, že náš pohľad nemôže byť nesprávny. (Na rozdiel od pragmatikov musíme byť ochotní zomrieť za našu vieru v evanjelium; na rozdiel od moralistov si musíme pamätať, že nie každé z našich presvedčení je hodné toho, aby sme zaň zomreli.)

5. Prístup k svätosti. To „už” v evanjeliu znamená, že by sme nemali tolerovať hriech. S prítomnosťou Kráľovstva sa stávame „účastníkmi božej prirodzenosti” (2. Petrov 1:4). Evanjelium nám prináša istotu, že ktokoľvek sa môže zmeniť a že zotročujúci zvyk môže byť prekonaný. Ale „ešte nie” evanjelia znamená, že náš hriech v nás zostáva a nebude nikdy prekonaný, až pokiaľ nepríde plnosť Kráľovstva. Takže sa musíme vyhnúť patovým odpovediam a nemôžeme očakávať „instantné” riešenia. Na rozdiel od moralistov musíme byť trpezliví pri pomalom raste a pádoch a musíme si byť vedomí komplexnosti zmien a rastu v milosti. Na rozdiel od pragmatikov a cynikov musíme trvať na tom, že zázračná zmena je možná.

6. Prístup k zázrakom. To „už” Kráľovstva znamená, že sila pre zázraky a liečenie je dostupná. Ježiš demonštruje kráľovstvo liečením chorých a kriesením mŕtvych. Ale „ešte nie” evanjelia znamená, že prirodzenosť (vrátane nás) stále podlieha rozpadu (Rímskym 8:22-23) a teda choroba a smrť zostávajú neodvratnými až do finálneho dokončenia. Nemôžeme očakávať, že sa zázraky a sloboda od utrpenia stanú takými bežnými súčasťami kresťanského života, že prekĺzneme našimi dňami bez akejkoľvek bolesti. Na rozdiel od moralistov vieme, že Boh môže liečiť a robiť zázraky; na rozdiel od pragmatikov nie je naším cieľom tlačiť Boha k eliminácii utrpenia.

[url=http://www.flickr.com/photos/zen/1740024898/sizes/o/in/photostream/]zen @ Flickr.com[/url]
zen @ Flickr.com
7. Prístup k zdraviu cirkvi.„Už” Kráľovstva znamená, že cirkev je teraz spoločenstvo sily Kráľovstva. Je teda schopná mocne premieňať svoje spoločenstvo. Evanjelizácia, ktoré pridáva „na každý deň tých, ktorí boli zachránení”, (Skutky 2:47) je možné! Milujúce bratstvo, ktoré ničí „priehradný múr, nepriateľstvo” (Efezským 2:14) medzi rôznymi rasami a triedami, je možné! Ale „ešte nie” Kráľovstva znamená, že Ježiš ešte nepredstavil svoju nevestu, cirkev, ako „cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného” (Efezským 5:27). Nemôžeme teda byť tvrdo kritickí k nedokonalým kongregáciám alebo netrpezlivo skákať z cirkvi do cirkvi podľa vnímaných škvŕn. Omyl nebude z cirkvi nikdy kompletne vykorenený. „Ešte nie” Kráľovstva tiež znamená vyhnúť sa prehnane vážnemu uvaľovaniu cirkevnej disciplíny a iných spôsobov snaženia sa vytvoriť perfektnú cirkev už dnes.

8. Prístup k sociálnej zmene. Nesmieme zabúdať, že Kristus aj dnes v istom zmysle vládne nad históriou (Efezským 1:22-23). „Už” milosti znamená, že kresťania môžu očakávať použitie Božej moci na zmenu sociálnych podmienok a komunít. Ale „ešte nie” hriechu znamená, že budú „vojny a príbehy o vojnách”. Sebectvo, krutosť, terorizmus a utláčanie budú pokračovať. Kresťania nie sú útočiskom pre žiadne ilúzie o politike ani utopické podmienky. „Ešte nie” znamená, že kresťania nebudú veriť akejkoľvek politickej ani sociálnej agende, že vytvorí spravodlivosť tu na zemi. Takže evanjelium nás ochraňuje od prehnaného fundamentalistického (moralistického) pesimizmu, týkajúceho sa sociálnych zmien a tiež od prehnaného optimizmu liberalizmu (pragmatizmu).

ZHRNUTIE
Všetky problémy, osobné či spoločenské, pochádzajú zo zlyhania v aplikovaní evanjelia radikálnym spôsobom, zlyhaním v dostávaní sa na „rovnú cestu za pravdou evanjelia” (Galatským 2:14). Všetky patologické stavy v cirkvi a všetka jej neefektivita pochádzajú zo zlyhania v umožnení evanjeliu prejaviť sa radikálnym spôsobom. Ak je evanjelium vyložené a aplikované vo svojej plnosti v akejkoľvek cirkvi, táto cirkev začne vyzerať veľmi jedinečne. Ľudia v nej nájdu morálne usvedčenie, no zároveň súcit a flexibilitu.

Copyright © 2000 by Timothy Keller, © 2009 by Redeemer City to City

Pôvodný článok nájdete na redeemercitytocity.com

Text prevzatý zo Chcemviac.com

Reklamy

One Comment Add yours

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s