Centrálnosť evanjelia II.


[url=http://www.flickr.com/photos/kwerfeldein/2405179881/sizes/o/in/photostream/]Martin Gommel @ Flickr.com[/url]
Martin Gommel @ Flickr.com
Aplikácie

Dvaja „zlodeji” evanjelia

Keďže Pavol používa metaforu o bytí „v súlade” (angl. „v línii” – pozn. prekladateľa) s evanjeliom, môžeme uvažovať, že obnova evanjeliom sa deje, keď sa ubránime odklonu „od línie” na pravú alebo na ľavú stranu. Kľúčom na pochopenie dôsledkov evanjelia je jeho chápanie ako tretej cesty medzi dvoma chybnými protikladmi. Musíme si však uvedomiť, že evanjelium nie je akýmsi stredným kompromisom medzi týmito dvoma pólmi – neprodukuje niečo v strede medzi nimi, ale niečo odlišné od obidvoch protikladov.

Pokračovanie článku.

Tertullian, kresťanský spisovateľ v druhom a treťom storočí, povedal: „Tak, ako bol Kristus ukrižovaný medzi dvoma zločincami, je aj táto doktrína o ospravedlnení vždy ukrižovávaná medzi dvoma protikladnými omylmi.” Myslel tým, že sú dva základné chybné spôsoby myslenia, z ktorých každý nám „kradne” silu a rozlíšiteľnosť evanjelia tým, že nás ťahá na jednu alebo druhú stranu „línie evanjelia”. Tieto dve chyby sú veľmi mocné, pretože reprezentujú prirodzené tendencie ľudského srdca a mysle.

(Evanjelium je „zjavené” Bohom [Rímskym 1:17] – ľudská myseľ ho bez pomoci nedokáže pochopiť.) „Zlodejov” môžeme nazvať moralizmom alebo legalizmom na jednej strane a hedonizmom či relativizmom na druhej strane. Inak sa to dá povedať takto: evanjelium odporuje rovnako náboženstvu aj bezbožnosti (pozri Mt 21:31; 22:10). Na jednej strane, moralizmus/náboženstvo zdôrazňuje pravdu bez milosti, keďže hovorí, že musíme počúvať pravdu na to, aby sme boli spasení. Na druhej strane, relativizmus/bezbožnosť (dosl. nenábožnosť – pozn. prekladateľa) zdôrazňuje milosť bez pravdy, keď hovorí, že sme všetci prijatí Bohom (ak je Boh) a že sa musíme rozhodnúť, čo je pre nás pravdou. Ale „pravda” bez milosti nie je naozaj pravdou a „milosť” bez pravdy nie je naozaj milosťou. Ježiš bol „plný milosti a pravdy” (Jn 1:14). Akékoľvek náboženstvo či filozofia, ktoré odoberá dôraz na pravdu alebo milosť, spadá do legalizmu alebo voľnosti a radosť, moc a uvoľnenie evanjelia sú jedným alebo druhým spôsobom ukradnuté.

Ale „pravda” bez milosti nie je naozaj pravdou a „milosť” bez pravdy nie je naozaj milosťou.

Moralisticko-náboženský zlodej.

Moralizmus je pohľad, podľa ktorého ste prijateľný (pre Boha, pre svet, pre ostatných, pre seba samého) na základe svojich zásluh. Moralisti nemusia byť nábožní, ale často sú. Ak sú, ich náboženstvo je pomerne konzervatívne a plné pravidiel. Niekedy moralisti vidia Boha ako veľmi svätého a spravodlivého. Tento pohľad ich vedie buď k a) sebanenávisti (pretože nedokážu žiť v súlade so štandardom) alebo b) nafúkanosti (pretože si myslia, že žijú v súlade so štandardom). Je ironické, že komplex podradenosti aj nadradenosti majú úplne rovnaký koreň. Či moralisti skončia ako nafúkaní a s pocitom nadradenosti alebo zdrvení a s pocitom viny, záleží od toho, aké vysoké sú ich štandardy a aké sú ich prirodzené výhody ako rodina, inteligencia, vzhľad, sila vôle. Moralistickí ľudia môžu byť hlboko nábožní – ale nie je v tom žiadna premieňajúca radosť či sila.

Relativisticko-nenáboženský zlodej. 

Relativisti sú zvyčajne nenábožní, alebo si volia to, čo sa nazýva „liberálnym” náboženstvom. Na povrchu sú šťastnejší a tolerantnejší ako moralistickí/nábožní ľudia. Hoci môžu byť v niektorých oblastiach (ako napríklad politika) hlboko idealistickí, veria, že každý musí sám pre seba dôjsť k tomu, čo je dobré a zlé. Nie sú presvedčení, že Boh je spravodlivý a musí potrestať hriešnikov. Ich presvedčenia o Bohu ho zvyknú zobrazovať ako milujúcu alebo ako neosobnú silu. Môžu hovoriť o Božej láske, ale keďže o sebe nerozmýšľajú ako o hriešnikoch, Božia láska pre ľudstvo ho nič nestojí. Ak nás Boh prijíma, je to preto, že je tak milostivý alebo preto, že nie sme takí zlí. Evanjeliový koncept Božej lásky je oveľa bohatší a hlbší a viac elektrizujúci.

 Čo majú nábožní a nenábožní ľudia spoločné?

Vyzerajú takí rozdielni, ale z pohľadu evanjelia sú všetci v skutočnosti rovnakí.

[url=http://www.flickr.com/photos/eyedeaz/4136079183/sizes/z/in/photostream/]M.Angel Herrero @ Flickr.com[/url]
M.Angel Herrero @ Flickr.com
Obe cesty predstavujú spôsob, ako sa vyhnúť Ježišovi ako Spasiteľovi a udržať si kontrolu nad svojimi životmi.
Nenábožní ľudia sa snažia byť svojimi vlastnými záchrancami a pánmi prostredníctvom „svetskej” pýchy. („Nikto nebude mne hovoriť, ako žiť alebo čo robiť; ja si určím, čo je pre mňa dobré a zlé!”) Ale moralistickí a nábožní ľudia sa snažia byť svojimi vlastnými záchrancami a pánmi prostredníctvom „náboženskej” pýchy. („Som morálnejší a duchovnejší ako ostatní ľudia, takže Boh mi dlhuje vypočutie mojich modlitieb a vzatie do neba. Boh nemôže len tak dopustiť, aby sa mi čokoľvek stalo – dlhuje mi šťastný život. Zaslúžil som si to!”) Nenábožní človek odmieta Ježiša celkovo; nábožná osoba používa Ježiša ako príklad, pomocníka a učiteľa – avšak nie ako Spasiteľa. V románe Múdra krv od Flannery O’Connor si hlavná postava Hazel myslí, „že spôsobom, ako sa vyhnúť Ježišovi, [je] vyhnúť sa hriechu”. Toto sú dva rozličné spôsoby, ako dosiahnuť rovnaký cieľ – kontrolovať svoj vlastný život. (Poznámka: Ironicky, moralisti sú napriek všetkému dôrazu na tradičné štandardy na sebeckej a individualistickej strane, pretože ustanovili samých seba ako svojich spasiteľov. Relativisti sú napriek všetkému ich dôrazu na slobodu prijateľnosť na konci moralisti, pretože stále musia žiť v súlade so [svojimi vlastnými] štandardmi alebo sa stať zúfalými. A často sa stávajú veľmi hrdými na svoju otvorenosť mysle a súdia ostatných, ktorí takí nie sú.)

 Obe druhy myslenia sú založené na skreslenom vnímaní skutočného Boha.

Nenábožný človek stráca vnímanie zákona a svätosti Boha, a nábožná osoba stráca vnímanie lásky a milosti Boha; v konečnom dôsledku obidve skupiny kompletne stratili význam evanjelia. Pretože evanjelium je to, že Kristus na kríži naplnil Boží zákon z lásky k nám. Bez plného pochopenia Kristovej práce urobí realita Božej svätosti Jeho milosť neskutočnou alebo realita Božej lásky urobí neskutočnou Jeho svätosť. Iba evanjelium – to, že sme takí hriešni, že potrebujeme byť spasení výhradne milosťou – nám dovoľuje vidieť Boha takého, aký skutočne je. Evanjelium nám ukazuje Boha ako oveľa svätejšieho, ako môže legalista uniesť (musel zomrieť, pretože sme nemohli naplniť Jeho sväté požiadavky), no zároveň oveľa milosrdnejšieho, ako môže pochopiť humanista (musel zomrieť, pretože nás miloval).

 Evanjelium nám ukazuje Boha ako oveľa svätejšieho, ako môže legalista uniesť, no zároveň oveľa milosrdnejšieho, ako môže pochopiť humanista.

Oba druhy myslenia popierajú náš hriech – a tým strácajú radosť a silu milosti.
Je očividné, že relativistickí, nenábožní ľudia popierajú hĺbku hriechu, a teda posolstvo „Boh vás miluje” nemá pre nich žiadnu silu. Ale hoci nábožní ľudia môžu byť extrémne kajúcni a silno ľutovať svoje hriechy, vidia hriechy jednoducho ako zlyhanie v snahe žiť podľa štandardov, ktorými sa chcú spasiť. Nevidia hriech ako hlbšie pokrytectvo a egocentrickosť, prostredníctvom ktorých sa snažia žiť životy nezávisle od Boha. Takže keď prichádzajú k Ježišovi po odpustenie, robia tak iba na prekrytie dier vo svojom pláne samospasenia. A keď ľudia hovoria: „Viem, že Boh odpúšťa, ale ja si nedokážem odpustiť”, myslia tým, že odmietajú Božiu milosť a trvajú na tom, že sú hodní Jeho priazne. Takže dokonca aj nábožní ľudia s „nízkou sebaúctou” sú tiež v tomto stave, pretože nevidia hĺbku hriechu. Vidia hriech len ako porušenie pravidiel, nie ako rebéliu a samospasenie.

Celkom nový spôsob vnímania Boha
Kresťania si prisvojili celkom nový systém prístupu k Bohu. Mohli v minulosti prejsť cez nábožné aj nenábožné fázy, no došli k poznaniu, že dôvody pre ich nenábožnosť aj pre ich nábožnosť boli rovnaké a od základu nesprávne! Kresťania prichádzajú k pochopeniu, že rovnako ich hriechy ako aj ich dobré skutky boli spôsobmi vyhýbania sa Ježišovi ako Spasiteľovi. Prichádzajú k porozumeniu, že kresťanstvo nie je fundamentálne pozvánkou stať sa nábožnejším. Kresťan prichádza k tomu, že hovorí: „Aj keď som často zlyhal v dodržiavaní morálneho zákona, hlbší problém je, prečo som sa ho snažil dodržiavať. Všetky moje snahy dodržiavať ho boli proste snažením stať sa mojím vlastným spasiteľom. Dokonca keď v tomto stave mysle dodržiavam pravidlá alebo prosím o odpustenie, skutočne odporujem evanjeliu a staviam si sám seba za spasiteľa.” To, aby nám evanjelium „došlo”, znamená odvrátiť sa od samoospravedlnenia a spoľahnúť sa vo veci vzťahu s Bohom na Ježišov výsledok. Nenábožní sa vôbec nekajajú, a nábožní sa kajajú iba z hriechov; kresťania sa tiež kajajú zo svojej spravodlivosti. To je rozdiel medzi týmito troma skupinami – kresťanmi, moralistami (nábožnými) a pragmatikmi (nenábožnými).

[url=http://www.flickr.com/photos/eole/2458075009/sizes/l/in/photostream/]Éole @ Flickr.com[/url]
Éole @ Flickr.com
Bez znalosti extrémnosti nášho hriechu sa poplatok kríža zdá triviálny a netransformuje, „neelektrizuje” nás. No bez znalosti Kristovho absolútne uspokojivého života a smrti by nás znalosť hriechu zdrvila alebo by nás prinútila zaprieť a potlačiť ho. Ľudia nebudú evanjeliom zmenení, ak odoberiete buď poznanie hriechu, alebo poznanie milosti. Budú buď zdrvení morálnym zákonom, alebo od neho v hneve utečú. Evanjelium teda nie je o tom, že sa z nenábožných stávame nábožnými, ale o tom, že si uvedomíme, že naše dôvody pre našu nábožnosť aj pre našu nenábožnosť boli v základe rovnaké a v základe nesprávne. Snažili sme sa stať svojimi vlastnými spasiteľmi a tým si udržať kontrolu nad našimi životmi. Keď dôverujeme v Krista ako nášho Vykupiteľa, odvraciame sa od toho, aby sme dôverovali buď sebaurčeniu alebo sebazapreniu, buď hedonizmu alebo moralizmu pre našu spásu.

Celkom nový spôsob vnímania života
Pavol nám ukazuje, že sa teda nemôžeme jednoducho v každej oblasti života pýtať: „Aký je morálny spôsob konania?” ale: „Aký je spôsob, ktorý je v súlade s evanjeliom?” Musíme neprestajne premýšľať nad evanjeliom, aby sme sa vyhli vkĺznutiu do našich zvyčajných moralistických alebo individualistických koľají. Musíme dať všetko do súladu s evanjeliom.

Príklad rasizmu
Keďže Pavol používa evanjelium na rasizmus, skúsme ho použiť ako príklad:

Moralistický prístup k rase. Moralisti majú tendenciu byť veľmi hrdí na svoju kultúru. Ľahko padnú do kultúrneho imperializmu a snažia sa dodať svojim kultúrnym normám duchovný význam, aby sa cítili duchovne nadradení ostatným ľuďom. Toto sa stáva, pretože moralisti sú veľmi neistí, keďže berú večný zákon celkom vážne, a hlboko vnútri vedia, že ho nedokážu dodržať. Využívajú teda kultúrne odlišnosti na podoprenie svojho zmyslu pre spravodlivosť.

Aký je spôsob, ktorý je v súlade s evanjeliom?

Relativistický prístup k rase. Opačná chyba ku kultúrnemu imperializmu je kultúrny relativizmus. Tento prístup hovorí: „Áno, tradiční ľudia boli rasisti, pretože verili v absolútnu pravdu. Lenže pravda je relatívna. Každá kultúra je sama osebe krásna. Každá kultúra musí byť chápaná vo svojom vlastnom kontexte.”

Evanjeliový prístup k rase. Kresťania vedia, že netolerancia nevychádza tak veľmi z viery v pravdu, ako z nedostatku viery v milosť. Evanjelium nás vedie k a) tomu, aby sme boli tak trochu kritickí ku všetkým kultúram, vrátane našej vlastnej (keďže existuje pravda), ale b) k uvedomeniu si, že sa nemôžeme cítiť komukoľvek morálne nadradení; nakoniec, sme spasení samou milosťou, a teda nekresťanský blížny môže byť morálnejší a rozumnejší, ako som ja. Toto dáva kresťanom radikálne odlišný postoj v porovnaní s moralistickým alebo relativistickým.

Poznámka: Relativisti (ako bolo poznamenané vyššie) sú napokon moralistickí, a teda môžu rešpektovať iba ostatných ľudí, ktorí veria, že všetko je relatívne! Avšak kresťania sa nemôžu cítiť morálne nadradení k relativistom.

Copyright © 2000 by Timothy Keller, © 2009 by Redeemer City to City

Pôvodný článok nájdete na redeemercitytocity.com

článok prevzatý zo Chcemviac.com

Pokračovanie – Centrálnosť evanjelia III.

Reklamy

One Comment Add yours

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s