Kto je môj blížny?


Mnohokrát sa na to pýtame a ešte častejšie možno chceme, aby odpoveď na túto otázku bola menej provokujúca. Kto je môj blížny? Jednoduchá odpoveď znie: každý…

Ľudia sú zdatní v nachádzaní medzier v zákone. Koniec koncov, to čo nám zákon nezakazuje, je nám povolené. No je to skutočne tak? Biblia hovorí, že všetko je nám dovolené, ale nie všetko je prospešné a slúži na spasenie. Zákonnci boli ľudia, ktorí poznali židovský zákon asi najlepšie zo všetkých ľudí v Izraeli a podobne ako aj znalci zákona dnes, aj oni si v ňom hľadali medzery. Raz sa jeden zákonník opýtal Ježiša:

25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!” (Luk. 10,25-37)

Zákonník chcel vedieť, že čo má konať, aby dosiahol večný život. Ježiš sa ho na to pýta, že čo je napísané v Zákone? Podobnú otázku si možno kladieme aj my. Hľadáme odpoveď a často sa nám zdá neuveriteľne jednoduchá a jednoznačná. Myslíme si: Toto je ono, čakal som niečo prevratnejšie,… Toto už poznám… Ale ide o to, že práve toto je TO. Suma zákona, všetko, čo Boh Židom prikázal, bolo len milovať Ho nadovšetko a Jeho lásku šíriť aj na blížnych. Znie to krásne, nie? Ale potom prichádza otázka, že kto je môj blížny? Je to môj sused, moja sestra, otec, bratranec? Veľmi sa mi páči ako toto slovo prekladajú anglicky hovoriaci ľudia: neighbor – čo okrem blížny znamená aj sused. No keď si predstavíme, že tak ako máme radi seba, máme mať aj radi aj tu otravnú susedu od naproti, čo len na každého zjape a veľmi rada ohovára, tak tomu veriť nechceme. Áno, tvojím blížnym je aj ten počerný muž tam z osady na konci dediny, aj jeho máš milovať tak ako seba.

V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, ktoré je asi jedno z tých najznámejších, Ježiš neodpovedá priamo na otázku, ktorú mu položil zákonník, ale na niečo omnoho podstatnejšie.

Okolo zraneného muža prechádzali zákonník aj levíta, ktorí boli muži vznešení a vážení a zároveň tí, od ktorých by sa očakávalo, že mužovi pomôžu, ale oni to nespravili. Možno sa ponáhľali a mysleli, že za nimi je určite niekto, kto tomuto mužovi pomôže, alebo si mysleli, že je už mŕtvy a nechceli sa ním znečistiť, čo by ich podľa Mojžišovho zákona znečistilo alebo…. môžeme si vymyslieť milión dôvodov, no podstatné je, že nezastavili, snažili sa božie prikázanie obísť, nájsť v ňom medzeru a tak sa ospravedlniť. Ježiš hovorí, že tamadiaľ prechádzali len náhodou. Slovo náhodou je tam použité ako provokácia. Nič nie je náhodne. Tam, kde si, keď si povolávaný do toho pomôcť niekomu, urobiť niečo. Nie je to náhoda. Boh to zamýšľal a mal to pripravené pre teba, tak prečo od toho utekáš a tváriš sa, že sa ťa to netýka. Áno, ak to nespravíš ty, Boh to zariadi inak, ale vedz, že tak ako to zamýšľal Boh urobiť s tebou to už nemusí urobiť nikto….

Potom prichádza Samaritán, jeden s tých, ktorých Židia nemali radi a nechceli sa s nimi stýkať. On zastaví a nevládnemu ochotne pomôže, ošetrí ho, dokonca mu zaplatí nocľah. Zaujíma sa o to, čo s tým mužom je. Nenecháva ho len tak. Nehľadá výhovorku, nehľadá dôvod na obídenie jasného božieho prikázania.

Čo prichádza na koniec? Zákonník musí priznať, že blížnym zbitého muža bol Samaritán a Ježiš mu hovorí: “Choď a rob podobne!” Ježiš zákonníkovu otázku zmenil. nepovedal mu, kto je jeho blížnym. Ježiš mu hovorí niečo omnoho dôležitejšie: “Ako, môžem byť ja niekomu blížnym?” a čo ako blížny môžem tomu druhému urobiť. Ježiš vraví, aby sme šli robili podobne. nehľadali dôvody prečo nepomôcť, nevyberali si, kto je a kto nie je mojim blížnym, ale šli a pýtali sa: Ako môžem byť blížnym niekomu ja a čo preto urobiť?

Miluj blížneho ako seba samého. Zamyslite sa nad tým, ako milujete seba. Koľko času denne stráviš premýšľaním o sebe a o svojich potrebách. Ježiš hovorí: miluje blížneho svojho ako seba samého. Rozmýšľaj o blížnom toľko ako sebe samom. Uvažuje o jeho potrebách rovnako ako o svojich. Staraj sa o neho rovnako ako sa staráš o seba.

Reklamy

One Comment Add yours

  1. korund66 píše:

    Hlúúúposť ! Blížny NEROVNá SA každý !!!! Len retard považuje za blížneho toho, čo ťa ide zabiť !!!

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s